Vzájomné pôsobenie medzi naším podvedomím a vedomím je plynulé a neustále prúdi oboma smermi. Vedomie a nevedomie sú kontinuom jednej mysle. Každé z nich je tieňom alebo podporou pohybu a prejavu toho druhého. Keď sme ponorení do jedného z týchto aspektov vedomia alebo ho vyjadrujeme viac ako ten druhý aspekt, sme aktívne stále v tom druhom aspekte. Práve v posúvaní a striedaní rolí počúvania a vyjadrovania v rámci kontinua poznávame sami seba a cítime sa silní a slobodní v mysli/emociách/duchu.
Naša tvorivosť vychádza z nášho nevedomia - z neznáma sa rodí poznanie, ktorému naše vedomie načúva. Naša vedomá myseľ potom môže objaviť formu alebo vzorec, ktorý vzniká z rozvíjajúceho sa tvorivého procesu. Toto nahliadnutie do vzorca procesu potom môže ďalej otvárať a rozširovať cesty nevedomého vyjadrenia.
Každá činnosť môže byť výstupom nášho podvedomia a/alebo vedomia. Často spájame sny a umelecký prejav s nevedomou motiváciou, a jazyk a vedu s vedomou motiváciou. Svoje sny a umeleckú tvorbu však môžeme aj vedome štruktúrovať, a svoj jazyk a vedecké bádanie môžeme riadiť zo spontánnosti svojho nevedomia.
Každé skúmanie môžeme začať od konceptuálneho rámca a objaviť jeho prirodzený pôvod prostredníctvom tvorivého prebudenia. Alebo naopak, akékoľvek skúmanie môžeme začať od koreňov našej nevedomosti a objaviť vzorec, ktorý sa prejavuje vo vyjadrenej forme. Práve dialóg a pretkávanie medzi nimi vytvára úplnú štruktúru nášho individuálneho, tvorivého a poznávajúceho ja.
Jednou zo základných charakteristík môjho vyučovania je, že sa snažím vyučovať tak pre podvedomie, ako aj pre vedomie študenta. Napríklad keď na hodine prezentujem nejaké skúmanie, hneď ako cítim, že "myseľ miestnosti" rezonuje s vedomím alebo stavom mysle, ktorý je pre toto skúmanie kľúčový, prejdem na iné skúmanie.
Tento prechod na nové skúmanie môže byť predčasný pre ľudí v skupine, ktorí si vedome neuvedomovali, že sú v takomto stave mysle alebo čo presne bol ten stav mysle. Vedeli, že sa niečo stalo, ale netušili, čo to bolo.
Mojím zámerom takéhoto vyučovania je, aby to, čo sa ľudia naučili podvedome, vyšlo neskôr najavo v okolnostiach ich vlastného života. Zasievam semienko, aby sa mohli ďalej učiť doma. Môže sa stať, že im to dôjde až o rok či dva, keď si zrazu niečo sami uvedomia. Takto v nich zostáva nadšenie z toho, že niečo sami objavujú, a nie že je to len ďalšia informácia, ktorá im bola podaná. Snažím sa im vklĺznuť pod vedomú skúsenosť, aby si ju mohli nejakým spôsobom zopakovať, alebo aby si dokázali nechať otvorené dvere, kým informácia nepríde sama, prostredníctvom osobnej skúsenosti.
Autorka textu: Bonnie Bainbridge Cohen zakladateľka Body-Mind Centering®
Z knihy: "Sensing, Feeling and Action"
Preklad: Žubra
Comentários