I greet you,
The soft animal purring inside of me.
I greet you,
The tremendous explotion of a star within me.
I greet you,
The hunger of all around the world in me.
I greet you
The first inhale of a newborn
and the last exhale of a dying in a very very deep side of me.
To be all and nothing in one precious moment that has just past...
no worries...
the next one has just arrived
Zdravím ťa,
jemné zviera pradúce vo mne.
Zdravím ťa,
obrovský výbuch hviezdy vo mne.
Zdravím ťa,
hlad celého sveta vo mne.
Zdravím ťa,
prvý nádych každého novorodenca
a posledný výdych každého umierajúceho
vo veľmi veľmi hlbokej vrstve vo mne.
Byť všetkým a ničím v jednom vzácnom okamihu, ktorý práve uplynul...
žiadne starosti...
ďalší je na ceste.
The Earth speaks to me through gravity
She says: „We belong.“
And She pulls me closer to Her
The water speaks to me through Her molecular density
She says: „I hold you.“
And She supports me in my floating
The Air speaks to me through His permeability
He says: „I allow you.“
And He lets me freely dance within Him
The Fire speaks to me through His warmth
He says: „I embrace you.“
And His warmness touches my cells.
I speak to Myself through trust
I say: „I believe in You and I am with You.“
And then, I make my first steps to unknown.
Zem sa mi prihovára cez gravitáciu
Vraví: „Patríme k sebe.“
A pritiahne si ma bližšie
Voda sa mi prihovára cez Jej molekulárnu hustotu
Vraví: „Držím ťa.“
A podporí ma v mojom vznášaní sa
Vzduch sa mi prihovára cez Jeho priepustnosť
Vraví: „Dovoľujem ti.“
A necháva ma slobodne tancovať ním
Oheň sa mi prihovára Jeho teplom
Vraví: „Objímam ťa.“
A Jeho hrejivosť sa dotkne mojich buniek
Ja sa prihováram Sebe cez dôveru
Vravím: „Verím v Teba a Som s Tebou.“
A potom, robím prvé kroky do neznáma.
SILENCE
I love the silence in between the birds‘ twittering
that vast soundlessness vibrating my eardrums
I love the silence of the still water surface
which literally gulps me when I dive in
I love the silence of the snow falling
when soft fluffy snowflakes land on my bare face and hands,
accepting the warmth of my skin
they quietly melt
I love the silence of the burning candle
hypnotizing me by its light, my eyes hardly blink
I love the silence of the night starry sky
inviting me to enter the infinity of the universe
I love the silence in me
when I float in the timeless being of myself
TICHO
Milujem ticho medzi štebotom vtákov,
tú obrovskú nehlučnosť, ktorá vibruje mojimi ušnými bubienkami
Milujem ticho pokojnej vodnej hladiny,
ktorá ma doslova pohltí, keď sa do nej ponorím
Milujem ticho padajúceho snehu,
keď mi na tvár a ruky dopadajú mäkké načechrané snehové vločky,
ktoré prijímajúc teplo mojej pokožky, sa ticho topia...
Milujem ticho horiacej sviečky
hypnotizujúc ma svojím svetlom, moje oči sotva žmurknú
Milujem ticho nočnej hviezdnej oblohy,
ktoré ma pozýva do nekonečna vesmíru
Milujem ticho v sebe
keď sa vznášam v bezčasovom bytí samej seba
When I enter a forest
I feel how it vibrates in my body
When I dive into a lake
I feel how my inner liquids tune to the tranquility of its deep quiet waters
When I stroke my cat and she gives in stretching her limbs
I feel her stretch chaining throughout my own body
When you hug me, my dear, my skin opens
and my layers interlace with yours and we are one
In all the cases, I feel more than alive, more than part of and more at home
Keď vstúpim do lesa
cítim, ako vibruje v mojom tele
Keď sa ponorím do jazera
cítim, ako sa moje vnútorné tekutiny ladia na pokoj jeho hlbokých tichých vôd
Keď hladím svoju mačku a ona sa oddáva, naťahujúc svoje labky
cítim, ako sa jej naťahovanie reťazí mojím vlastným telom
Keď ma objímaš, môj drahý, moja koža sa otvára
a moje vrstvy sa prelínajú s tvojimi a sme jedno
Vo všetkých prípadoch sa cítim viac ako živá, viac ako súčasťou a viac doma
I welcome the stillness in my dance...
I know, that being still is not ceasing the movement,
it is rather turning down the volume of it.
My movement continues going on within my body
which may appear motionless
yet, the small dance in it is persisting.
It is alive just because my lungs are breathing,
my intenstines are digesting,
my heart is pulping the blood
and the blood is circulating in my veins.
And also,
because in stillness I’m rooted to our Mother Earth
dancing and spiraling through the universe,
my body will never stop moving.
Even after my soul leaves it.
My bones, or ash or minerals remaining in the soil of the Earth
will be always moving with her
...never ceasing the dance...
Vítam pokoj vo svojom tanci...
Viem, že byť v pokoji neznamená zastaviť pohyb,
je to skôr zníženie jeho hlasitosti.
Môj pohyb pokračuje v mojom tele
ktoré sa môže zdať nehybné
ale malý tanec v ňom pretrváva.
Je živý len preto, že moje pľúca dýchajú,
moje črevá trávia,
moje srdce pumpuje krv
a krv koluje v mojich žilách.
A tiež,
pretože v nehybnosti korením do našej Matky Zeme
tancujúcej a špirálovito sa pohybujúcej vesmírom,
moje telo sa nikdy neprestane hýbať.
Dokonca aj potom, čo ho moja duša opustí.
Moje kosti alebo popol a minerály, ktoré zostanú v pôde Zeme
sa budú vždy pohybovať spolu s ňou
...moje telo nikdy neprestane tancovať...
Yesterday I stood still
So still for so long
that I could hear my breath touching the trees
that were bathing in the late afternoon sun
Today I stood still
So still for so long
that I could literally feel my shadow
dancing behind my back
Tomorrow I will stand still
So still for so long
that...
Včera som stála nehybne
Tak dlho nehybne,
že som počula, ako sa môj dych dotýka stromov
ktoré sa kúpali v neskorom popoludňajšom slnku
Dnes som stála nehybne
Tak dlho nehybne,
že som doslova cítila svoj tieň
tancujúci za mojím chrbtom
Zajtra budem stáť nehybne
Tak dlho nehybne
že...
Inviting softness into my tissue
makes me to move slower than slow.
My body taking in the oxygen through the skin
rather than through the lungs.
I’m diving, disappearing into the depths of my physical form
becoming almost intangible, almost ethereal.
Diving with an excitement of not knowing, not holding, not possessing,
only being and experiencing.
Sensitively tasting the point Zero
where everything ends and everything starts again.
A sudden break, eyes are opening, a deep inhale and a sigh,
I’m back, firmly touching the Earth, connecting with her core.
The core of us, pulsing, beating in our hearts,
pulping the blood like boiling lava through my ancient veins nestled in my tissues.
I've become present again,
inviting softness into my tissue...
Pozývajúc mäkkosť do môjho tkaniva
ma núti pohybovať sa pomalšie než pomaly.
Moje telo prijíma kyslík viac cez pokožku
než cez pľúca.
Vnáram sa, strácam sa v hlbinách svojej fyzickej formy
stávajúc sa takmer nehmotnou, takmer éterickou.
Ponáram sa v nadšení, že neviem, nedržím, nevlastním,
len Som a zažívam.
Citlivo ochutnávam bod ‘nula‘
kde sa všetko končí a všetko znovu začína.
Náhly zlom, oči sa otvárajú, hlboký nádych a vzdych.
Som späť, pevne sa dotýkam Zeme, spájam sa s jej jadrom.
Jadrom nás samých, pulzujúcim, bijúcim v našom srdci,
pumpujúc krv ako vriacu lávu mojimi prastarými žilami uhniezdenými v mojich tkanivách.
Opäť sa zvedomujem,
pozývajúc mäkkosť do môjho tkaniva...
There is this world that offers me reflection
It’s so honest that sometimes it causes me pain,
another time a pile of joy.
How would I know myslef
truly and fully without this world?
So I’m entering this mystical realm,
ready to receive what it has to mirror,
ready to open my eyes wide enough to see who I’m,
ready to soften in order to embrace all those forms of me
and ready to be with them long enough
untill they whisper why they are here
and what they‘ve come to tell me...
Je tu taký svet, ktorý mi ponúka odraz.
Je tak úprimný, že mi to niekedy spôsobuje bolesť,
inokedy kopu radosti.
Ako by som sa skutočne a naplno mohla poznať bez tohoto sveta?
Takže vstupujem do tejto mystickej ríše,
pripravená prijať to, čo mi odzrkadlí,
pripravená doširoka otvoriť svoje oči, aby som videla, kto som,
pripravená zjemniť sa, aby som objala všetky tie moje podoby
a pripravená byť s nimi tak dlho,
kým začnú šepkať, prečo sú tu
a čo mi prišli povedať...